Jednou skupinou z inovatívnych vyučovacích metód sú inscenačné metódy, ktoré využívali už starí Rimania pri školeniach právnikov a rétorov. Pri týchto metódach sa vychádza z priamej skúsenosti – žiaci sa viac naučia, keď si danú rolu zahrajú, ako keď len pasívne pozorujú. Inscenačné metódy sú založené na rôznych druhoch scenárov.
Počas vyučovania matematiky v prvých ročníkoch bol použitý štruktúrovaný scenár – dialóg medzi dvomi kamarátmi, ktorí sa snažili zorientovať v kurzovom lístku. Vzhľadom na to, že scenár bol neúplný (niektoré časti textu chýbali) bolo ho potrebné správne doplniť na základe odstupných údajov a vedomostí získaných na predchádzajúcich hodinách matematiky. Potrebné informácie žiaci vyhľadávali v konkrétnom kurzovom lístku Európskej centrálnej banky, ktorý mali k dispozícii. Po zistení správnych údajov a ich doplnení do textu dialógu, dialóg odprezentovali (zahrali si ho) sami medzi sebou. Mali tak možnosť lepšie pochopiť text a odstrániť si prípadné pochybenia.
Pri tomto spôsobe výučby si žiaci rozvíjajú nielen matematickú, čitateľskú a mediálnu gramotnosť ale aj kritické myslenie. Na to, aby správne doplnili chýbajúce údaje, museli čítať s porozumením a ovládať základné pojmy, ktoré preberali na vyučovaní matematiky. Správne zhromaždenie relevantných údajov je predpokladom vyriešenia akejkoľvek matematickej úlohy (akéhokoľvek problému v živote každého človeka). V dialógu bola zachytená situácia, v ktorej sa človek ocitne v bežnom živote pri výmene peňazí pred cestou do zahraničia. Žiaci týmto spôsobom získali nielen potrebné vedomosti, ale aj emotívny zážitok a reálnu skúsenosť.
